Ako som bola v Anglicku 8

...tento deň som znova zašla na kontrolu s mojím členkom... keďže ma nijak nebolel, len bol troška opuchnutý a dosť fialový, tak som si myslela, že je to v poriadku... ...zdravotnej sestre sa však noha nepozdávala... bez toho, aby mi niečo povedala ma objednala na vyšetrenie do miestnej nemocnice a objednala mi taxik - zrazu začala zháňať niekoho z personálu, otočila sa ku mne a povedala, že s tým budem musieť ísť do nemocnice, lebo to môže byť niečo veľmi vážne a čo keby mi museli amputovať nohu kvôli tomu - hmmm celkom ma vydesila...

...prišiel človek z personálu a ona hovorí, že pôjdete taxíkom, čo skoro tu bude - a "koľko máte so sebou libier?" - myslela som si, že snáď budem musieť platiť za vyšetrenie, a potom si to nechám preplatiť v poisťovni... povedala som je, že mám asi tak 10 libier pri sebe... ona na to, že to je dobre, lebo taxík bude stáť tak osem libier tam a späť... pozerám na ňu, veď môžem normálne chodiť, nepotrebujem taxík, ak je to tak blízko ako hovorí... škoda reči... došiel taxík, nasadli sme... cesta tam stála naozaj 4 libry...

...prišli sme tam, na príjme som odovzdala papier od tej sestry, na základe ktorého mi vyplnili ďalšie papiere, a bohužial - komunikovali iba s človekom, ktorý ma doprevádzal, aj keď som chcela tiež niečo povedať... nebolo tej komunikácie zasa tak veľa...

...poslali ma čakať na rentgen (ďalej budem písať len RTG)... po dlllhom čase som prišla na rad (predo mnou najviac tak dvaja ľudia), spravili dva snímky a znova som čakala čo bude ďalej :-) ...vyšetrila ma doktorka, len trocha ma to zabolelo, ale nič také hrozné... hmmm možno mi odumrela noha, len môžem chodiť, to je divné :-))

...keď mala doktorka RTG, tak mi povedala, že je tam bohužial malá zlomeninka - sa pýtam, teda je to zlomené, ano?.. nie, nie je to zlomené, je tam len maličká fraktúrka (hmmm tak neviem ako je to v angličtine, ale v slovenčine sú to synonymá nie? len jedno je slovo slovenské a druhé je latinské... ...tiež ma napadlo, že či dávne písmo, ktoré sa volá fraktúra bolo len trošičku nalomené, alebo viac, hih - pozrite si kliknutím na tento link...)

...bez ďalšieho zbytočného vysvetľovania mi začali dávať sádru na nohu, že to tak musí byť... ...počas toho mi hovorila, že sádru budem mať 6 týždňov, ale aj tak musím ísť ešte na kontrolu do Poole, kde je veľká nemocnice a tam mi možno dajú miesto sádry "takú veľkú čižmu"... vraj aj ona by mi ju dala, ale nemá tam nič také... hmmm... počkala som ešte kým ma objedná do nemocnice v Poole a donesie barly... skackala som viac ako sa podopierala, lebo neboli to "nemecké", ale hneď francúzske barle, tak som sa vlastne nevedela ani dobre podoprieť...

...ten človek z ubytovania zavolal taxík, a kým sme naň čakali, tak mi tá pani - čo som si myslela, že je doktorka, asi aj bola - názorne ukázala ako chodiť o barlách, ako chodiť hore a dolu schodmi a dala mi do ruky aj návod na "nosenie sádry" a používanie barlí... zaujímavé na tom však bolo, že to čo mi ukázala, že je správne použitie sa mi zdalo veeeľmi nesprávne použitie - povedala som si, že ich radšej budem používať tak, ako to učí moja mam svojich pacientov, lebo sa mi to zdalo jednoduchšie a bezpečnejšie :-))) akože budem ich radšej používať podľa slovenského návodu :-)))

...keď prišiel taxík, posadili ma dozadu! pričom normálne by som si asi mala sadnúť vedľa šoféra, lebo tam bolo viac miesta - lenže tam si sadol môj doprovod zo školy, super... táto cesta stála "len" 3 libry... v škole si hneď všetko z nemocnice skontrolovala zdravotná sestra, teda okrem RTG, tie boli v zalepenej obálke pre nemocnicu...

...prišiel -asi- šéf staffu a tá zamestnankyňa, čo ma ubytovala (ale teraz fakt neviem, kto mal vyššiu funkciu a kto vlastne čo robil)... ona mi vecne povedala, že ma zrejme budú musieť ubytovať inam, tak som sa normálne potešila, že to takto berú... zároveň mi hneď povedala, že pravdaže do toho Poole pôjdem taxíkom s nejakým zamestnancom z ubytovania... pozerám na ňu, že sa asi zbláznila, veď toľko peňazí zasa nemám... povedala totiž, že to bude tak 30 a viac libier jedna cesta... ...spýtala som sa, či nemajú náhodou auto, že radšej zaplatím benzín...

...všímate - zatiaľ v pohode komunikujem v angličtine, aj keď s menšími ťažkosťami, ale - rozumeli mi všetko, ako aj ja im... zrazu prekvapko...

...šéf staffu sa ma pýta, či viem aj nejaký iný jazyk ako slovenský... tak mu hovorím, že asi viem anglicky (nie, veď práve sa rozprávame v angličtine), potom, že ruský, český... povedal mi, že mám smolu, lebo nikto zo staffu nerozpráva týmito jazykmi (akože anglicky???)... fakt som musela vyzerať hrooozne prekvapene :-))) ...tak mi proste povedal, že aj tak neviem dobre anglicky, tak čo by tam so mnou ten doprovod robil, a koniec debaty... dovi, dopo... asi už chcel ísť hrať ten biliard... fakt strašné takto zdržiavať personál... tak dodatočne SORRY...

...ja som to nebrala nijako tragicky, veď naučiť sa chodiť o barlách chce len trocha tréningu, veď stávajú sa aj omnoho horšie veci... lenže zo správania týchto ľudí som mala naozaj úplne pokazenú náladu a najradšej by som z Anglicka odišla ihneď... ...ale čo, nejako to tam už dobojujem...

...tak som šla znova do školy, aspoň toľko čo som stihla, všetci - vrátane učiteľov - pozerali na mňa ako na exota, hoci okrem otvorenia dverí som nepotrebovala v podstate žiadnu pomoc, akurát to, aby, keď si už sadnem ma nechali sedieť a nemusela som sa pri všetkých tých aktivitách presúvať z miesta na miesto v rámci triedy...

...potom ma našťastie aj ubytovali v inej izbe - dali mi na výber tri možnosti... chcem ešte dodať, že v tej škole a ubytku neexistoval žiaden bezbariérový prístup, len samé bariéry, úplne všade...

...prvá možnosť - dvojposteľová izba (presne taká akú mi ukázali tu, že v takej budem bývať)... bola pri plavárni, a hneď tam boli aj sprchy a záchody (pre všetkých čo chodia na plaváreň)... ok, ale do školy bolo treba ísť trocha hore schodmi a dve poschodia dolu schodmi, do jedálne tiež neuveriteľné množstvo schodov... povedala som, že toto určite nie...

...druhá možnosť - zostať v tej istej izbe...

...tretia možnosť - izba o poschodie nižšie ako pôvodná, iba cca 4 schody celkovo, takže jasné, že som si vybrala tretiu možnosť... teda celkovo - ak som nešla na žiadne aktivity, tak celkovo toľko schodov, inak veeeľa schodov a dverí...

...zbalila som si veci, tie mi preniesli do novej izby a tam som hned odpadla od únavy :-)))

...na jednej barle sa hneď pokazil spodok, takže bola nebezpečná, lebo sa o ňu nedalo nijak oprieť...

...zostáva mi len veriť, že v pondelok - teda deň kedy som objednaná do nemocnice - pôjde sádra dolu :-)))