Deň začal ako každý iný. Na prvej hodine som porozprávala môj krátky príbeh o členku. Cez prestávku som zašla za školskou zdravotnou sestrou. Povedala som jej ako postupovali zamestnanci ubytovne, čo mi na to dali. Myslela si teda, že je to v podstate v poriadku, dala mi na to gel, dve tabletky - niečo ako ibalgin, ešte niečo rozpustila vo vode - a to som vypila (nejaké šumivé vitamíny, blah, hrozná chuť... možno kalcium, alebo také čosi), spevnila mi to. Chodilo sa mi úplne skvelo, nič ma nebolelo. Proste super. Povedala, že mám prísť druhý deň na kontrolu. Poďakovala som sa jej a odišla do školy. Tým som to celé považovala za relatívne vyliečené :-)
Keďže vyzeralo všetko v poriadku - nič ma nebolelo, len som mala ešte malú opuchlinku, ale čím viac som hýbala nohou, tým menšia bola, tak som šla po škole do Swanage na prechádzku. Naozaj krátku. Iba som si pozrela mólo a šla som späť. Nohu vyložila na rám postele.
Tento deň som si v podstate povedala, že sa to tam dá prežiť, ak človek naozaj netrávi veľa času na ubytovni :-) ...takže toto je v podstate jeden pozitívny deň, ak neberiem do úvahy ubytko...