V noci som napodiv spala celkom dobre. Ráno som už o osmej (slovenského času deviatej) nevedela čo robiť. Predsa len som sa zobudila na rôzne zvuky, keďže - ako som zistila, nebolo možné sa pohybovať ticho po izbe, či chodbách. Bolo počuť každý krok, ale mne to v podstate nevadilo, lenže mi bolo po príchode povedané, že brunch (breakfest+lunch=brunch) bude až o 10:30, pretože je nedeľa a netreba tak skoro vstávať.
O deviatej som sa teda šla rozhliadnúť po chodbách, nájsť cestu von, ale nepodarilo sa mi to. Našťastie som stretla Po - študentku z Thaiwanu (až teraz ma napadlo, že čo by som asi robila, keby ma nepoučili o tom, že aj ľudia inej rasy a národnosti sú ľudia). Šla práve navštíviť sestru, tak som hneď šla s ňou, aby som videla, kde je východ z budovy. Stretla som ju hneď na chodbe ako som vyšla z izby - takže sme šli dolu schodmi, rovno, hore schodmi, jedny dvere, rovno cez asi jedáleň, hore schodmi, druhé dvere, doľava cez miestnosť s biliardovými stolmi a rôznymi automatmi so sldkosťami, slanosťami a nápojmi, doprava (alebo naopak) aaa už som videla východ z budovy. Supeeer. Rovnakou cestou som sa vrátila späť do izby, vzala veci a vyrazila do mesta. Vlastne, najskôr som si obzrela areál školy - vonku to vyzeralo lepšie ako vnútri. Z ihrísk bol výhľad na more. Fakt krásne prostredie, čo tam po ubytovaní, však nebudem snáď veľa času tráviť vnútri - tak ale to som si povedala preto, že bol krásny slnečný deň, ale anglické počasie už striehlo niekde za rohom...
Prešla som okolo petangového ihriska (miniihriska) a zabadala som more, viď foto:
Tak som spravila prvé foto vo Swanage... Krásny výhľad... len nie z mojej izby, hoci tá časť ubytovania sa volá "Bay view college accommodation" - akože ubytovaný má vidieť more alebo to ubytovanie vidí more? :-)
Potom som zišla do mesta, ale more som nevidela, zato veľa turistov. Skúsila som preto inú cestu a hneď som uvidela more. Zišla som k nemu a chodila hore-dolu po chodníku nad plážou. Veď som sa nikam neponáhľala, čakala som na brunch. Dýchala som slaný morský vzduch, nech zaženiem všetky alergie :-)
Brunch bol celkom dobrý, ako sa neskôr ukázalo medzi brunchom a raňajkami bol rozdiel len v čase podávania jedla. Inak bolo vždy to isté, občas sa zmenila forma prípravy vajíčok, raz boli uvarené, raz usmažené, a tak...
Po brunchi som sa vybrala nájsť Old Harry Rocks. Konečne som znovu stretla študentky, čo bývali na tej istej chodbe ako ja a spýtala som sa ich, či tiež niekam idú. Povedali, že čakajú na exkurziu po Swanage, a vraj nech tiež počkám, určite to bude zaujímavé. Pre istotu som sa ich pýtala, či už boli v meste, povedali, že nie... ja som už bola a zdalo sa mi, že všetko podstatné som už videla, ale tak možno je to super exkurzia, hmmm, keď je o ňu taký záujem.
Išla som preštudovať zlú mapu pri vchode do budovy, ktorú som si ráno všimla. Našťastie sa tam zrazu objavili bezcieľne sa po budove potulujúci zamestnanci (chalani zo staffu - asi vysokoškoláci). Spýtala som sa ich na exkurziu, povedali mi, že sa ide do mesta, kde nám ukážu poštu, políciu, stanicu a obchody a to je všetko - ahaaa, takže nič, čo by som už ráno sama nenašla. Tak som sa spýtala na Old Harry Rocks, či je to veľmi ďaleko. Povedali mi, že je to dosť ďaleko, tak dve hodiny. Dve hodiny tam? alebo dve hodiny tam a naspäť? Vraj dve hodiny tam. Keďže bolo len jedenásť hodín, tak do večera a teda aj večere času dosť. Večera bola až o pol osmej. ...hmmm možno sa nepotulovali bezcieľne, ale vyzeralo to tak...
Išla som teda hneď do mesta, lebo som si všimla informačné centrum a tá mapa bola naozaj zlá. Centrum bolo zatvorené, ale malo lepšiu mapu vo výklade. Podľa toho čo som si z nej zapamätala som sa vybrala nájsť tie skaly. Aj tak som sa postupne pýtala na cestu. Nakoniec mi bolo povedané, že je to tam tak hodina, tak som si povedala, ak tam budem za hodinu a pol a s týmto hľadaním značky, tak to bude fajn. Značku som nenašla sama preto, že ma nenapadlo, že sú to také minitabuľky - čierne s bielým niečím (asi to mala byť stopa alebo nejaký znak) plus nápisom Path (cestička). Boli zrejme naozaj veľmi malé a slnko sa v nich akurát perfektne odrážalo, takže som si ich nevšimla.
Nakoniec som však objavila správnu cestu, čo som zistila tak, že smer cesty bol vytesaný do kameňov. Ešte som nikdy nič také nevidela, ale veľmi sa mi to páčilo.
Nakoniec to bol super výlet, nešla som len na Old Harry Rocks, ale som dosť dlhý kúsok prešla aj po ceste smerujúcej do Ulwellu a ďalších dvoch miest - tento rázcestík bol z dreva, ale nápis doň bol vydlabaný, nie natretý, tak ako u nás. Z nej som mala výhľad na dve mestá - na jednej strane Swanage a na druhej strane nejaké iné, ďaleko väčšie mesto. Celý čas som stretávala veľké množstvo turistov, toto je asi nejaká významná turistická lokalita v Anglicku.
Po celej ceste som nafotila naozaj veľa fotiek, možno aj veľa veľmi zbytočných, ale všetko to vyzeralo tak krásne. Cestou späť som znova zašla aj do mesta, lebo naozaj nebolo čo iné robiť, a aj napriek tomu, že som sa vyslovene pomaly flákala k Old Harry Rocks a späť, už o piatej som nevedela, čo by som tu tak mohla robiť.
Večera bola bola celkom dobrá. Večer však nebol žiadny program, tak som si trocha pozrela aj angličtinu, lebo v pondelok mal byť rozraďovací test, ale veľa som tomu nedala, však čo, prišla som sa sem učiť... tiež som písala tieto zápisky :-)