Hneď po raňajkách som sa vybrala dolu do mesta na parkovisko, z ktorého odchádzal autobus do Bath. Tí, ktorí šli do Londýna odchádzali priamo zo školy (predtým nám - tým, ktorí sme šli do Bath, v škole tvrdili, že od školy autobusy nechodia nikdy)... za tú asi štvrťhodinku som krásne zmokla, ale našťastie som mala sádru obalenú niekoľkými igelitovými taškami :-))) ...vlastný nápad a technika balenia sádry zabezpečili úplné nepremoknutie (vodeodolný - waterproof - obal proste)...
Už z diaľky som videla japonských študentov, ako idú k autobusu. Po nastúpení do autobusu som si sadla hneď za šoféra, lebo sa tam dala dobre vyložiť noha :-)) Pomaly prestávalo tak liať, ale podľa predpovede to mal byť upršaný deň... Učiteľ s priateľkou doniesli aj školske vedro, ak by niekomu bolo zle - hih, to som prvý krát v živote zažila :-)))
Cesta bola celkom fajn. V Bath sme boli za 2 hodiny. Keď sme vystúpili, už nepršalo. Šli sme do centra, pričom som všetkých zdržovala svojou veeeľmi pomalou barlochôdzou :-))) ...hmmm ale náhodou som sa pohybovala celkom rýchlo... V centre sme navštívili Rímske (alebo Románske, ak chcete) kúpele... už vonku som sa dohodla s Andrem - študentom z Brazílie - že ich prejde so mnou, vlastne sme sa predbežne dohodli už deň predtým v škole..
Ešte pred vstupom nám povedali, že dostaneme aj papier so základnými informáciami o kúpeloch, ale zrejme v slovenčine nebudú - ako mi zakaždým nezabudli pripomenúť... preto po vstupe som automaticky dostala info v ruskom jazyku, ale keďže sme sa dlhšie zdržali pri pulte s informáciami, všimla som si, že majú aj v slovenčine :-))) hneď som poprosila o slovenskú verziu - taaak to bola zábava, keď z toho učiteľ nechápal :-))) ...len preto, že jemu je divné, že Slovensko je v EU ešte neznamená, že múzeá a galérie sa nevyzbroja aj prekladmi do slovenčiny... inak, pravdupovediac ma dosť prekvapovalo, že majú preklady do všetkých možných jazykov sveta, pričom anglicky vie naozaj skoro každý - sa u nás argumentuje, nie? :-)))
Keď konečne všetci dorazili na miesto stretnutia, tak sme šli k autobusu, pravdaže všetko muselo byť neuveriteľne presné, ak presne dorazili ľudia zo školy alebo ubytovania, ak oni meškali, tak pohodaaa, však netreba sa ponáhľať... v tomto prípade boli presní, tak sa rozčuľovali ako môže japonský (a práve japonský) študent meškať... zrejme sa niekde stratil :-))) ale len čo sme sa pohli, úplne presne, od miesta stretnutia, tak už sme ho videli, ako sa k nám blíži, tak som nechápala prečo vytvárajú taký stres... ak chcú byť naozaj presný kvôli autobusu, majú povedať o desať minút skorší termín stretnutia... a nakoniec, ten autobus bol "náš"... hmmm asi sa platilo za každú minútu... hm... ...decká z Japonska tam tuším vykúpili všetky obchody :-)))
...a na záver dňa som sa už nemusela namáhať hore kopcom, pretože autobusár bol veľmi fajn a odviezol nás naspäť do školy, teda k ubytovaniu... super, že japonské učiteľky boli ubytované tam, kde aj ja... teda ony boli v inej časti :-)))
...na večeri mi znova boli zopakované dve možnosti ako sa dostať do nemocnice - taxík alebo autobus, zasa som musela potvrdiť ten autobus... totiž tie dve možnosti oni "vykoumali" za ten čas čo na to mali... takže "nevykoumali" vlastne nič :))) ...tak som aspoň poprosila o odchody autobusov, pretože som ich sama nedokázala nájsť na internete, keďže alebo nešiel, alebo šiel veľmi pomaly a pravdaže som to musela googliť :-))) ...tak tie mi doniesli, čím považovali toto za uzavreté a určite sa cítili veeeľmi dobre, za pomoc, ktorú poskytli študentovi :-))) pravdupovediac to v tej chvíli bola určite väčšia pomoc ako nič :-)))
...večer, teda skôr v noci som chcela ísť skôr spať, ale staff vo vedľajšej izbe robil hluk asi do jednej v noci, ak nie dlhšie... ...a to im už trieskali a dupotali nad hlavami z horných izieb, tiež trieskali na radiator - akože buďte ticho chceme spať... no ale nič... staff je viac ako študenti :-)))